Čo je to...
Olympijské hry
Vznik: Počiatky olympijských hier sú nejasné. Avšak o ich vzniku existuje
mnoho mýtov:
1. Princ Pelops z Lýdie v Malej Ázii sa rozhodol súperiť o ruku
Hippodamie, dcéry kráľa Oinomana z Pisy. Kráľ totiž vyzýval
všetkých nápadníkov svojej dcéry na súboj v konských záprahoch. Víťaz mal právo
vziať si jeho dcéru, porazený bol popravený. Pelops pred závodom tajne
vymenil bronzové kolíky na kolesách Oinomana za voskové. Tie sa počas
závodu roztopili, kráľ spadol a zabil sa. Na oslavu svojho víťazstva zriadil
Pelops olympijské hry.
2. Kráľ Augiáš z Elidy sľúbil Heraklovi odmenu za vyčistenie
jeho chlieva. Svoj sľub však nedodržal, a tak Herakles spolu so svojimi
priateľmi porazil kráľa i jeho armádu. Olympijské hry potom ustanovil na počesť
svojho otca Dia.
3. Zeus zorganizoval olympijské hry po porážke svojho otca Krona.
Prvé historicky doložené olympijské hry sa konali v roku 776 pr.n.l., keď
elidský kráľ Ifitos uzatvoril zmluvu so spartským zákonodarcom
Lykurgom a Kleistenom, kráľom Pisy. Zmluva pojednávala o
posvätnom prímerí počas konania olympijských hier - ekecheirii.
Olympijské hry v tom čase zrejme existovali už 500 rokov.
Antické olympijské hry: Prvé olympijské hry, o ktorých existujú písomné
záznamy, sa konali roku 776 pr.n.l. Súťažilo sa len jeden deň v jedinej disciplíne
- beh na dĺžku jedného stadia (192,27 m). Prvým olympijským víťazom sa
stal Coroebus z Elidy.
Olympijské hry sú pomenované podľa mesta Olympia, v ktorom sa konali
každé štyri roky počas druhého alebo tretieho splnu po letnom slnovrate.
Štvorročné obdobie medzi dvomi olympijskými hrami sa nazývalo olympiáda a
nieslo meno posledného víťaza olympijských hier. Počas hier sa nesmelo
bojovať. Ekecheiria (z gr. "ruky preč" od zbraní) začala už tri mesiace
pred samotnými hrami. Poslovia spondorophoroi chodili z mesta do mesta,
ohlasovali termín konania hier a vyzývali k ukončeniu všetkých vojen.
Hier sa mohli zúčastniť len slobodní občania. Ženy, otroci a cudzinci nie. Na hry mali
prístup všetci okrem vydatých žien. Toto pravidlo bolo zavedené kvôli tomu, že
asi od 15. hier (720 pr.n.l.) pretekali športovci nahí. Olympijské hry sledovalo
až 40 000 divákov. Víťaz získal obrovskú
slávu, právo vystaviť svoju sochu v Diovom chráme v Olympii, doživotné zabezpečenie
a oslobodenie od daní, a od 7. olympiády (748 pr.n.l.) sa ujala tradícia dekorovať
víťaza vencom z divých olív - kotinos.
Olympijský areál pozostával z posvätnej časti (Altis) a svetskej
časti (gymnasium - telocvičňa na tréningy, palaestra - ring na
zápasy, stadium - pre atletické disciplíny, hippodromos - pre
konské dostihy). Obe časti boli oddelené múrom.
Časom sa pridávali ďalšie olympijské disciplíny: diaulos (dvojitý beh,
od 14. olympiády, 724 pr.n.l.), dolichos (dlhý beh, 15., 720), zápasenie a
päťboj (18., 708), box (23., 688), preteky dvojkolesových vozov
so štvorzáprahom (25., 680), preteky na koňoch a pankration
(kombinácia zápasenia a boxu, 33., 648), hoplitodromos (beh v plnej zbroji, 65., 520),
preteky vozov s dvojzáprahom (93., 408), skok do diaľky, hod
diskom a hod oštepom. Od roku 472 pr.n.l. bola doba trvania hier
rozšírená na 5 dní.
Olympijské hry sa neskôr stali súčasťou tzv.
panhelénskych hier. Tie tvorili:
olympijské hry (poriadali sa v Olympii, ku cti boha Dia, víťaz dostal veniec z olív, založené 776 pr.n.l.),
pýthijské hry (Delfy, Apolón, vavrín, 582 pr.n.l.),
isthmické hry (Korint, Poseidon, borovica, 581 pr.n.l.),
nemejské hry (Nemea, Zeus, zeler, 573 pr.n.l.).
Oficiálne prvými olympijskými hrami (776 pr.n.l.) sa začínal grécky kalendár.
Od 688 pr.n.l. začali súťažiť aj športovci z Malej Ázie.
Hry sa konali nepretržite každé štyri roky. Dokonca aj počas grécko-perzských
vojen (480 pr.n.l. - bitva pri Thermopylách). Roku 338 pr.n.l. získal
kontrolu nad Gréckom, a teda aj olympijskými hrami Filip Macedónsky.
146 pr.n.l. prešli pod správu Rimanov. Roku 80 pr.n.l. presunul generál Sulla
175. olympiádu do Ríma. Od 2. storočia n.l. sa udeľovalo rímske občianstvo
každému obyvateľovi Rímskej ríše a hry tak dostali medzinárodný charakter.
Hry boli organizované bez prerušenia 1168 rokov až do
roku 393 n.l., kedy ich byzantský cisár Theodosius I. zrušil ako jeden
zo symbolov uctievania pohanských kultov. Dovtedy sa uskutočnilo 293 olympiád.
Roku 426 dal cisár Theodosius II. zrovnať so zemou posledné zvyšky
Olympie.
Novodobé olympijské hry: Roku 1829 začali francúzski archeológovia
vykopávky na mieste bývalej Olympie. Čoskoro ich však grécka vláda zastavila.
Na práce úspešne nadviazali Nemci v rokoch 1875 - 1881 na čele s Ernstom
Curtiusom.
Inšpirovaný aj znovuobjavením Olympie, formuloval 25. novembra 1892 v
Paríži myšlienku oživenia olympijských hier francúzsky barón Pierre de
Coubertin. 16. júna 1894 zvolal medzinárodný kongres v parížskej Sorbonne,
ktorého výsledkom bolo založenie Medzinárodného olympijského výboru
(Comité Internationale Olympique).
Prvé moderné olympijské hry sa uskutočnili 6. - 15. apríla 1896 v gréckych
Aténach. K tomuto účelu bol zrekonštruovaný štadión
Panathinaiko. Vôbec prvým novodobým olympijským víťazom sa stal Američan
James Connolly, ktorý vyhral súťaž v trojskoku.
Nasledujúce hry: Paríž (1900) a St. Louis (1904) boli skôr
sklamaním a bez celosvetovej účasti. Oboje boli súčasťou Svetovej výstavy
a trvali niekoľko mesiacov.
Roku 1908 sa mali hry uskutočniť v Ríme, avšak
po výbuchu sopky Vezuv boli premiestnené do Londýna. Organizácia
bola oveľa lepšia ako pri predošlých hrách a olympiáda sa stala najdôležitejšou
športovou udalosťou. Taktiež bol uvedený prvý otvárací ceremoniál.
Prvé olympijské disciplíny pre ženy boli zavedené roku 1912
na olympiáde v Štokholme. Roku 1916
boli olympijské hry v Berlíne zrušené z dôvodu 1. svetovej vojny.
Olympijská vlajka bola ako oficiálny symbol poprvýkrát použitá na olympijských
hrách roku 1920 v Antverpách. Na týchto hrách zaznamenali debut aj niektoré
zimné športy ako napríklad ľadový hokej. No už o štyri roky mali svoju
premiéru Zimné olympijské hry vo francúzskom Chamonix (1924).
Prvým víťazom ZOH sa stal Američan Charles Jewtraw v rýchlokorčuľovaní
na 500 metrov. Až do roku 1994 sa zimná a letná olympiáda konali v rovnaký rok.
OH v Berlíne 1936 využil Hitler pre svoju nacistickú propagandu.
Počas 2. svetovej vojny boli olympijské hry zrušené: Tokio (1940),
Londýn (1944).
V Helsinkách 1952 sa prvýkrát predstavil Sovietsky
zväz. Rusi sa dovtedy nezúčastnili hier od roku 1912. V 1956 sa konali prvé
olympijské hry na južnej pologuli v Melbourne. Paralympijské hry sa
uskutočnili poprvýkrát v Ríme 1960. V Ázii mali OH premiéru
roku 1964 (Tokio).
Obzvlášť zaujímavé boli hry roku 1968 v Mexico City,
kde sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Dôvodom bola vysoká
nadmorská výška (2300 m n.m.). Najpopulárnejšou atlétkou sa stala Věra
Čáslavská kvôli zisku štyroch zlatých medailí po sovietskej invázii do
Československa. Taktiež bol zaznamenaný prvý prípad diskvalifikácie z dôvodu
pozitívneho testovania na drogy (švédsky päťbojár Hans-Gunnar Liljenwall
- alkohol).
Azda najväčšie nešťastie postihlo olympijské hry roku 1972 v Mníchove,
keď palestínski teroristi zavraždili 11 členov izraelského tímu. Hry však nakoniec
aj na želanie izraelskej výpravy pokračovali do konca. Vynikol hlavne americký
plavec Mark Spitz, ktorý získal rekordných 7 zlatých medailí na jedinej
olympiáde.
Nasledujúce troje olympijské hry sa niesli v znamení bojkotu. Najskôr,
roku 1976, bojkotovalo olympijské hry v Montreali 22 afrických štátov za
to, že MOV nechcel vylúčiť Nový Zéland z hier za ich rugbyové turné po
Juhoafrickej republike. Roku 1980 bojkotovalo olympijské hry v Moskve
viac ako 60 západných štátov kvôli sovietskej intervencii v Afganistane.
No a nakoniec bojkotoval na oplátku olympijské hry aj Sovietsky zväz so
svojimi spojencami (Los Angeles 1984).
Na OH v Soule 1988 sa už zúčastnili všetky športovo významné krajiny.
Roku 1994 sa len dva roky po ZOH v Albertville konali ZOH v
Lillehammeri, aby sa nastolil nový systém striedania zimných a letných
olympiád. Hier v Atlante 1996 sa zúčastnilo už všetkých 197 členských
krajín MOV. Všetky predchádzajúce olympiády následne zatienili perfektne zorganizované
olympijské hry v Sydney 2000.
Zoznam letných olympijských hier:
| Poradie
| Rok
| Miesto
| Krajiny
| Športy
| Disciplíny
| Športovci
|
| I
| 1896
| Atény, Grécko
| 14
| 9
| 43
| 241
|
| II
| 1900
| Paríž, Francúzsko
| 24
| 18
| 95
| 997
|
| III
| 1904
| St. Louis, USA
| 12
| 17
| 91
| 645
|
| IV
| 1908
| Londýn, Veľká Británia
| 22
| 22
| 110
| 2 008
|
| V
| 1912
| Štokholm, Švédsko
| 28
| 14
| 102
| 2 407
|
| VI (zrušené)
| 1916
| Berlín, Nemecko
|
| VII
| 1920
| Antverpy, Belgicko
| 29
| 22
| 154
| 2 626
|
| VIII
| 1924
| Paríž, Francúzsko
| 44
| 17
| 126
| 3 089
|
| IX
| 1928
| Amsterdam, Holandsko
| 46
| 14
| 109
| 2 883
|
| X
| 1932
| Los Angeles, USA
| 37
| 14
| 117
| 1 332
|
| XI
| 1936
| Berlín, Nemecko
| 49
| 19
| 129
| 3 963
|
| XII (zrušené)
| 1940
| Tokio, Japonsko
|
| XIII (zrušené)
| 1944
| Londýn, Veľká Británia
|
| XIV
| 1948
| Londýn, Veľká Británia
| 59
| 17
| 136
| 4 104
|
| XV
| 1952
| Helsinki, Fínsko
| 69
| 17
| 149
| 4 955
|
| XVI
| 1956
| Melbourne, Austrália
| 72
| 17
| 145
| 3 314
|
| XVII
| 1960
| Rím, Taliansko
| 83
| 17
| 150
| 5 338
|
| XVIII
| 1964
| Tokio, Japonsko
| 93
| 19
| 163
| 5 151
|
| XIX
| 1968
| Mexico City, Mexiko
| 112
| 20
| 172
| 5 516
|
| XX
| 1972
| Mníchov, SRN
| 121
| 23
| 195
| 7 134
|
| XXI
| 1976
| Montreal, Kanada
| 92
| 21
| 198
| 6 084
|
| XXII
| 1980
| Moskva, ZSSR
| 80
| 21
| 203
| 5 179
|
| XXIII
| 1984
| Los Angeles, USA
| 140
| 23
| 221
| 6 829
|
| XXIV
| 1988
| Soul, Kórea
| 159
| 25
| 237
| 8 391
|
| XXV
| 1992
| Barcelona, Španielsko
| 169
| 28
| 257
| 9 356
|
| XXVI
| 1996
| Atlanta, USA
| 197
| 26
| 271
| 10 318
|
| XXVII
| 2000
| Sydney, Austrália
| 199
| 28
| 300
| 10 651
|
| XXVIII
| 2004
| Atény, Grécko
|
| XXIX
| 2008
| Peking, Čína
|
Zoznam zimných olympijských hier:
| Poradie
| Rok
| Miesto
| Krajiny
| Športy
| Disciplíny
| Športovci
|
| I
| 1924
| Chamonix, Francúzsko
| 16
| 6
| 16
| 258
|
| II
| 1928
| St. Moritz, Švajčiarsko
| 25
| 4
| 14
| 464
|
| III
| 1932
| Lake Placid, USA
| 17
| 4
| 14
| 252
|
| IV
| 1936
| Garmisch-Partenkirchen, Nemecko
| 28
| 4
| 17
| 646
|
| V
| 1948
| St. Moritz, Švajčiarsko
| 28
| 4
| 22
| 669
|
| VI
| 1952
| Oslo, Nórsko
| 30
| 4
| 22
| 694
|
| VII
| 1956
| Cortina d'Ampezzo, Taliansko
| 32
| 4
| 24
| 821
|
| VIII
| 1960
| Squaw Valley, USA
| 30
| 4
| 27
| 665
|
| IX
| 1964
| Innsbruck, Rakúsko
| 36
| 6
| 34
| 1 091
|
| X
| 1968
| Grenoble, Francúzsko
| 37
| 6
| 35
| 1 158
|
| XI
| 1972
| Sapporo, Japonsko
| 35
| 6
| 35
| 1 006
|
| XII
| 1976
| Innsbruck, Rakúsko
| 37
| 6
| 37
| 1 123
|
| XIII
| 1980
| Lake Placid, USA
| 37
| 6
| 38
| 1 072
|
| XIV
| 1984
| Sarajevo, Juhoslávia
| 49
| 6
| 39
| 1 272
|
| XV
| 1988
| Calgary, Kanada
| 57
| 6
| 46
| 1 423
|
| XVI
| 1992
| Albertville, Francúzsko
| 64
| 7
| 57
| 1 801
|
| XVII
| 1994
| Lillehammer, Nórsko
| 67
| 6
| 61
| 1 737
|
| XVIII
| 1998
| Nagano, Japonsko
| 72
| 7
| 68
| 2 176
|
| XIX
| 2002
| Salt Lake City, USA
| 77
| 7
| 78
| 2 399
|
| XX
| 2006
| Turín, Taliansko
|
| XXI
| 2010
| Vancouver, Kanada
|
Športy LOH (Sydney 2000):
- atletika
- badminton
- baseball
- basketbal
- box
- cyklistika
- futbal
- gymnastika
- hádzaná
- hokej
- jachting
- jazdectvo
- judo
- kanoe / kajak
- lukostreľba
- moderný päťboj
- softbal
- stolný tenis
- streľba
- šerm
- taekwondo
- tenis
- triatlon
- veslovanie
- vodné športy
- volejbal
- vzpieranie
- zápasenie
Športy ZOH (Salt Lake City 2002):
- biatlon
- boby
- curling
- korčuľovanie
- lyžovanie
- ľadový hokej
- sane
Medzinárodný olympijský výbor: MOV založil 23. júna 1894 Pierre de
Coubertin ako organizáciu riadiacu všetky záležitosti týkajúce
sa olympijského hnutia, ktorého je najvyšším orgánom. Každá osoba
pôsobiaca v olympijskom hnutí je viazaná Olympijskou chartou.
MOV je medzinárodná nevládna a nezárobková organizácia neobmedzeného
trvania vo forme združenia s postavením právnickej osoby, uznaná
Švajčiarskou federatívnou radou. Jeho sídlo je v Lausanne vo
Švajčiarsku. MOV vlastní všetky práva na olympijské hry a olympijské
symboly.
Počet členov MOV môže byť nanajvýš 115. Žiadny člen nesmie mať viac ako
70 rokov. Výkonný výbor MOV tvoria predseda, štyria podpredsedovia a
ďalších desať členov. Predseda sa volí na obdobie ôsmich rokov s možnosťou
obnovenia raz na štyri ďalšie roky. Oficiálnymi jazykmi MOV sú francúzština a
angličtina.
Zoznam predsedov MOV:
- Demetrius Vikelas (Grécko, 1894 - 1896)
- Pierre de Coubertin (Francúzsko, 1896 - 1925)
- Henri de Baillet-Latour (Belgicko, 1925 - 1942)
- Johannes Sigfrid Edström (Švédsko, 1946 - 1952)
- Avery Brundage (USA, 1952 - 1972)
- Lord Killanin (Veľká Británia, 1972 - 1980)
- Juan Antonio Samaranch (Španielsko, 1980 - 2001)
- Jacques Rogge (Belgicko, od 2001)
Olympijský symbol: Olympijský symbol sa skladá z piatich olympijských
kruhov, používaných samostatne, v jednej alebo niekoľkých farbách. Piatimi
farbami kruhov sú povinne modrá, žltá, čierna, zelená a červená. Kruhy sú
vzájomne prepojené zľava doprava.
Olympijský symbol predstavuje jednotu piatich kontinentov a stretnutie
športovcov celého sveta na olympijských hrách.
Olympijská vlajka: Olympijská vlajka má biely podklad bez obruby.
Vo svojom strede má päťfarebný olympijský symbol.
Olympijské kruhy vytvoril Pierre de Coubertin v roku 1913. Spolu
s olympijskou vlajkou ich prezentoval na olympijskom kongrese v júni 1914 v
Paríži. Olympijská vlajka sa potom prvýkrát objavila na olympijských
hrách v Antverpách 1920. Roku 1924 v Paríži sa kruhy objavili
aj na olympijských medailách.
Olympijské kruhy symbolizujú päť kontinentov, avšak je mylné domnievať sa,
že každá farba prislúcha určitému kontinentu! Šesť farieb na olympijskej vlajke
reprezentuje všetky krajiny. Na vlajke každej krajiny sa nachádza aspoň jedna
z týchto farieb.
Olympijské heslo: "Citius, Altius, Fortius" (z lat.
"Rýchlejšie, vyššie, silnejšie")
Vyzýva športovcov vydať zo seba to najlepšie, a ako víťazstvo vidieť už
samotné úsilie. Olympijským heslom sa stalo roku 1894 v deň založenia MOV.
Pierre de Coubertin si požičal heslo od svojho priateľa, dominikánskeho
kňaza Henri Didona.
Sám Coubertin je autorom hesla: "Nie je dôležité zvíťaziť, ale
zúčastniť sa!" (Londýn 1908).
Olympijský emblém: Olympijský emblém je integrovaný vzor, spájajúci
olympijské kruhy s iným rozlišovacím prvkom. Všetky národné olympijské výbory
majú svoj emblém.
Olympijská hymna: Olympijskou hymnou je hymna schválená MOV na jeho
55. zasadaní v Tokiu v roku 1958, ktorej partitúra je uložená v sídle MOV.
Olympijskú hymnu skomponoval Spyros Samaras, slová zložil Kostis
Palamas. Hrala sa už v Aténach 1896, ale oficiálnou hymnou bola
vyhlásená až roku 1957.
Olympijský oheň: Olympijský oheň je prevzatý zo starovekých olympijských
hier. Zapaľujú ho na mieste antickej Olympie ženy v dobových šatách pomocou
zakriveného zrkadla a slnečných lúčov. Následne putuje štafetou k hostiteľskému
mestu olympijských hier. Novodobý olympijský oheň sa prvýkrát vyskytol na
olympiáde v Amsterdame 1928.
Tradíciu štafety s olympijskou pochodňou zaviedol
organizátor hier v Berlíne 1936 Carl Diem. Olympijský oheň
vchádza na štadión v deň otvorenia hier a horí až do záverečného ceremoniálu.
Pierre Frédy de Coubertin (1863 - 1937): Francúzsky pedagóg a historik,
zakladateľ moderných olympijských hier. Narodil sa 1. januára 1863 v
Paríži do aristokratickej rodiny. Otec bol maliar, matka hudobníčka.
Zamietol vojenskú a politickú kariéru, a už v 24 rokoch si dal za cieľ zreformovať
staromódny vzdelávací systém. Coubertin bol aktívnym športovcom, a tak,
inšpirovaný britským a americkým univerzitným systémom, rozhodol sa, že
šport by mal byť dôležitou súčasťou výchovy mladých ľudí.
Roku 1892 prezentoval myšlienku obnovenia olympijských hier. Napriek
počiatočnej nedôvere zvolal v 1894 medzinárodný kongres, ktorého výsledkom
bolo založenie MOV 23. júna. Hoci Coubertin navrhol, aby sa prvé moderné
olympijské hry uskutočnili v Paríži v roku 1900, nakoniec sa dal
presvedčiť, že Atény sú pre tento účel vhodnejším miestom. Po olympijských
hrách v Aténach 1896 sa stal 2. predsedom MOV, keď mu Demetrius
Vikelas prenechal miesto po úspešnej olympiáde v jeho krajine.
Coubertin je autorom Olympijskej charty, olympijskej prísahy,
otváracieho a záverečného ceremoniálu olympijských hier. Predsedom
zostal až do roku 1925. Potom sa venoval už len pedagogickej činnosti.
Až do svojej smrti zostal čestným predsedom MOV.
V 1931 publikoval Olympijské pamäti. Zomrel náhle na infarkt 2. septembra
1937 v ženevskom parku. Bol pochovaný v Lausanne, kým jeho srdce bolo
umiestnené v Olympii. Za svojho života napísal viac ako 60 tisíc stránok.
http://miromcduck.szm.sk
|