Home Obsah Pripomienky Pridať text
Pridané: 21.7.2004 Autor: MiroMcDuck

Čo je to...

Olympijské hry

Vznik: Počiatky olympijských hier sú nejasné. Avšak o ich vzniku existuje mnoho mýtov:
1. Princ Pelops z Lýdie v Malej Ázii sa rozhodol súperiť o ruku Hippodamie, dcéry kráľa Oinomana z Pisy. Kráľ totiž vyzýval všetkých nápadníkov svojej dcéry na súboj v konských záprahoch. Víťaz mal právo vziať si jeho dcéru, porazený bol popravený. Pelops pred závodom tajne vymenil bronzové kolíky na kolesách Oinomana za voskové. Tie sa počas závodu roztopili, kráľ spadol a zabil sa. Na oslavu svojho víťazstva zriadil Pelops olympijské hry.
2. Kráľ Augiáš z Elidy sľúbil Heraklovi odmenu za vyčistenie jeho chlieva. Svoj sľub však nedodržal, a tak Herakles spolu so svojimi priateľmi porazil kráľa i jeho armádu. Olympijské hry potom ustanovil na počesť svojho otca Dia.
3. Zeus zorganizoval olympijské hry po porážke svojho otca Krona.
Prvé historicky doložené olympijské hry sa konali v roku 776 pr.n.l., keď elidský kráľ Ifitos uzatvoril zmluvu so spartským zákonodarcom Lykurgom a Kleistenom, kráľom Pisy. Zmluva pojednávala o posvätnom prímerí počas konania olympijských hier - ekecheirii. Olympijské hry v tom čase zrejme existovali už 500 rokov.
Linky: The Olympic Games in Mythology - ANA
Olympic History - Inglewood Care Centre
Brief History of the Olympic Games - nostos.com

Antické olympijské hry: Prvé olympijské hry, o ktorých existujú písomné záznamy, sa konali roku 776 pr.n.l. Súťažilo sa len jeden deň v jedinej disciplíne - beh na dĺžku jedného stadia (192,27 m). Prvým olympijským víťazom sa stal Coroebus z Elidy.
Olympijské hry sú pomenované podľa mesta Olympia, v ktorom sa konali každé štyri roky počas druhého alebo tretieho splnu po letnom slnovrate. Štvorročné obdobie medzi dvomi olympijskými hrami sa nazývalo olympiáda a nieslo meno posledného víťaza olympijských hier. Počas hier sa nesmelo bojovať. Ekecheiria (z gr. "ruky preč" od zbraní) začala už tri mesiace pred samotnými hrami. Poslovia spondorophoroi chodili z mesta do mesta, ohlasovali termín konania hier a vyzývali k ukončeniu všetkých vojen.
Hier sa mohli zúčastniť len slobodní občania. Ženy, otroci a cudzinci nie. Na hry mali prístup všetci okrem vydatých žien. Toto pravidlo bolo zavedené kvôli tomu, že asi od 15. hier (720 pr.n.l.) pretekali športovci nahí. Olympijské hry sledovalo až 40 000 divákov. Víťaz získal obrovskú slávu, právo vystaviť svoju sochu v Diovom chráme v Olympii, doživotné zabezpečenie a oslobodenie od daní, a od 7. olympiády (748 pr.n.l.) sa ujala tradícia dekorovať víťaza vencom z divých olív - kotinos.
Olympijský areál pozostával z posvätnej časti (Altis) a svetskej časti (gymnasium - telocvičňa na tréningy, palaestra - ring na zápasy, stadium - pre atletické disciplíny, hippodromos - pre konské dostihy). Obe časti boli oddelené múrom.
Časom sa pridávali ďalšie olympijské disciplíny: diaulos (dvojitý beh, od 14. olympiády, 724 pr.n.l.), dolichos (dlhý beh, 15., 720), zápasenie a päťboj (18., 708), box (23., 688), preteky dvojkolesových vozov so štvorzáprahom (25., 680), preteky na koňoch a pankration (kombinácia zápasenia a boxu, 33., 648), hoplitodromos (beh v plnej zbroji, 65., 520), preteky vozov s dvojzáprahom (93., 408), skok do diaľky, hod diskom a hod oštepom. Od roku 472 pr.n.l. bola doba trvania hier rozšírená na 5 dní.
Olympijské hry sa neskôr stali súčasťou tzv. panhelénskych hier. Tie tvorili:
olympijské hry (poriadali sa v Olympii, ku cti boha Dia, víťaz dostal veniec z olív, založené 776 pr.n.l.),
pýthijské hry (Delfy, Apolón, vavrín, 582 pr.n.l.),
isthmické hry (Korint, Poseidon, borovica, 581 pr.n.l.),
nemejské hry (Nemea, Zeus, zeler, 573 pr.n.l.).
Oficiálne prvými olympijskými hrami (776 pr.n.l.) sa začínal grécky kalendár. Od 688 pr.n.l. začali súťažiť aj športovci z Malej Ázie. Hry sa konali nepretržite každé štyri roky. Dokonca aj počas grécko-perzských vojen (480 pr.n.l. - bitva pri Thermopylách). Roku 338 pr.n.l. získal kontrolu nad Gréckom, a teda aj olympijskými hrami Filip Macedónsky. 146 pr.n.l. prešli pod správu Rimanov. Roku 80 pr.n.l. presunul generál Sulla 175. olympiádu do Ríma. Od 2. storočia n.l. sa udeľovalo rímske občianstvo každému obyvateľovi Rímskej ríše a hry tak dostali medzinárodný charakter. Hry boli organizované bez prerušenia 1168 rokov až do roku 393 n.l., kedy ich byzantský cisár Theodosius I. zrušil ako jeden zo symbolov uctievania pohanských kultov. Dovtedy sa uskutočnilo 293 olympiád. Roku 426 dal cisár Theodosius II. zrovnať so zemou posledné zvyšky Olympie.
Linky: Antické olympijské hry - referaty.sk
The Olympic Games in Ancient Greece - olympic.org
Olympia and the Olympic Games - odysseyadventures.ca

Novodobé olympijské hry: Roku 1829 začali francúzski archeológovia vykopávky na mieste bývalej Olympie. Čoskoro ich však grécka vláda zastavila. Na práce úspešne nadviazali Nemci v rokoch 1875 - 1881 na čele s Ernstom Curtiusom.
Inšpirovaný aj znovuobjavením Olympie, formuloval 25. novembra 1892 v Paríži myšlienku oživenia olympijských hier francúzsky barón Pierre de Coubertin. 16. júna 1894 zvolal medzinárodný kongres v parížskej Sorbonne, ktorého výsledkom bolo založenie Medzinárodného olympijského výboru (Comité Internationale Olympique).
Prvé moderné olympijské hry sa uskutočnili 6. - 15. apríla 1896 v gréckych Aténach. K tomuto účelu bol zrekonštruovaný štadión Panathinaiko. Vôbec prvým novodobým olympijským víťazom sa stal Američan James Connolly, ktorý vyhral súťaž v trojskoku.
Nasledujúce hry: Paríž (1900) a St. Louis (1904) boli skôr sklamaním a bez celosvetovej účasti. Oboje boli súčasťou Svetovej výstavy a trvali niekoľko mesiacov.
Roku 1908 sa mali hry uskutočniť v Ríme, avšak po výbuchu sopky Vezuv boli premiestnené do Londýna. Organizácia bola oveľa lepšia ako pri predošlých hrách a olympiáda sa stala najdôležitejšou športovou udalosťou. Taktiež bol uvedený prvý otvárací ceremoniál.
Prvé olympijské disciplíny pre ženy boli zavedené roku 1912 na olympiáde v Štokholme. Roku 1916 boli olympijské hry v Berlíne zrušené z dôvodu 1. svetovej vojny.
Olympijská vlajka bola ako oficiálny symbol poprvýkrát použitá na olympijských hrách roku 1920 v Antverpách. Na týchto hrách zaznamenali debut aj niektoré zimné športy ako napríklad ľadový hokej. No už o štyri roky mali svoju premiéru Zimné olympijské hry vo francúzskom Chamonix (1924). Prvým víťazom ZOH sa stal Američan Charles Jewtraw v rýchlokorčuľovaní na 500 metrov. Až do roku 1994 sa zimná a letná olympiáda konali v rovnaký rok.
OH v Berlíne 1936 využil Hitler pre svoju nacistickú propagandu. Počas 2. svetovej vojny boli olympijské hry zrušené: Tokio (1940), Londýn (1944).
V Helsinkách 1952 sa prvýkrát predstavil Sovietsky zväz. Rusi sa dovtedy nezúčastnili hier od roku 1912. V 1956 sa konali prvé olympijské hry na južnej pologuli v Melbourne. Paralympijské hry sa uskutočnili poprvýkrát v Ríme 1960. V Ázii mali OH premiéru roku 1964 (Tokio).
Obzvlášť zaujímavé boli hry roku 1968 v Mexico City, kde sa zrodilo 34 svetových a 38 olympijských rekordov. Dôvodom bola vysoká nadmorská výška (2300 m n.m.). Najpopulárnejšou atlétkou sa stala Věra Čáslavská kvôli zisku štyroch zlatých medailí po sovietskej invázii do Československa. Taktiež bol zaznamenaný prvý prípad diskvalifikácie z dôvodu pozitívneho testovania na drogy (švédsky päťbojár Hans-Gunnar Liljenwall - alkohol).
Azda najväčšie nešťastie postihlo olympijské hry roku 1972 v Mníchove, keď palestínski teroristi zavraždili 11 členov izraelského tímu. Hry však nakoniec aj na želanie izraelskej výpravy pokračovali do konca. Vynikol hlavne americký plavec Mark Spitz, ktorý získal rekordných 7 zlatých medailí na jedinej olympiáde.
Nasledujúce troje olympijské hry sa niesli v znamení bojkotu. Najskôr, roku 1976, bojkotovalo olympijské hry v Montreali 22 afrických štátov za to, že MOV nechcel vylúčiť Nový Zéland z hier za ich rugbyové turné po Juhoafrickej republike. Roku 1980 bojkotovalo olympijské hry v Moskve viac ako 60 západných štátov kvôli sovietskej intervencii v Afganistane. No a nakoniec bojkotoval na oplátku olympijské hry aj Sovietsky zväz so svojimi spojencami (Los Angeles 1984).
Na OH v Soule 1988 sa už zúčastnili všetky športovo významné krajiny. Roku 1994 sa len dva roky po ZOH v Albertville konali ZOH v Lillehammeri, aby sa nastolil nový systém striedania zimných a letných olympiád. Hier v Atlante 1996 sa zúčastnilo už všetkých 197 členských krajín MOV. Všetky predchádzajúce olympiády následne zatienili perfektne zorganizované olympijské hry v Sydney 2000.
Linky: Olympijské hry - referaty.sk
Brief History of the Olympic Games - nostos.com
The Modern Olympics - Infoplease.com

Zoznam letných olympijských hier:
Poradie Rok Miesto Krajiny Športy Disciplíny Športovci
I 1896 Atény, Grécko 14 9 43 241
II 1900 Paríž, Francúzsko 24 18 95 997
III 1904 St. Louis, USA 12 17 91 645
IV 1908 Londýn, Veľká Británia 22 22 110 2 008
V 1912 Štokholm, Švédsko 28 14 102 2 407
VI (zrušené) 1916 Berlín, Nemecko
VII 1920 Antverpy, Belgicko 29 22 154 2 626
VIII 1924 Paríž, Francúzsko 44 17 126 3 089
IX 1928 Amsterdam, Holandsko 46 14 109 2 883
X 1932 Los Angeles, USA 37 14 117 1 332
XI 1936 Berlín, Nemecko 49 19 129 3 963
XII (zrušené) 1940 Tokio, Japonsko
XIII (zrušené) 1944 Londýn, Veľká Británia
XIV 1948 Londýn, Veľká Británia 59 17 136 4 104
XV 1952 Helsinki, Fínsko 69 17 149 4 955
XVI 1956 Melbourne, Austrália 72 17 145 3 314
XVII 1960 Rím, Taliansko 83 17 150 5 338
XVIII 1964 Tokio, Japonsko 93 19 163 5 151
XIX 1968 Mexico City, Mexiko 112 20 172 5 516
XX 1972 Mníchov, SRN 121 23 195 7 134
XXI 1976 Montreal, Kanada 92 21 198 6 084
XXII 1980 Moskva, ZSSR 80 21 203 5 179
XXIII 1984 Los Angeles, USA 140 23 221 6 829
XXIV 1988 Soul, Kórea 159 25 237 8 391
XXV 1992 Barcelona, Španielsko 169 28 257 9 356
XXVI 1996 Atlanta, USA 197 26 271 10 318
XXVII 2000 Sydney, Austrália 199 28 300 10 651
XXVIII 2004 Atény, Grécko
XXIX 2008 Peking, Čína
Linky: Olympic Games - Olympic.org
Olympijské hry - www.olympic.sk

Zoznam zimných olympijských hier:
Poradie Rok Miesto Krajiny Športy Disciplíny Športovci
I 1924 Chamonix, Francúzsko 16 6 16 258
II 1928 St. Moritz, Švajčiarsko 25 4 14 464
III 1932 Lake Placid, USA 17 4 14 252
IV 1936 Garmisch-Partenkirchen, Nemecko 28 4 17 646
V 1948 St. Moritz, Švajčiarsko 28 4 22 669
VI 1952 Oslo, Nórsko 30 4 22 694
VII 1956 Cortina d'Ampezzo, Taliansko 32 4 24 821
VIII 1960 Squaw Valley, USA 30 4 27 665
IX 1964 Innsbruck, Rakúsko 36 6 34 1 091
X 1968 Grenoble, Francúzsko 37 6 35 1 158
XI 1972 Sapporo, Japonsko 35 6 35 1 006
XII 1976 Innsbruck, Rakúsko 37 6 37 1 123
XIII 1980 Lake Placid, USA 37 6 38 1 072
XIV 1984 Sarajevo, Juhoslávia 49 6 39 1 272
XV 1988 Calgary, Kanada 57 6 46 1 423
XVI 1992 Albertville, Francúzsko 64 7 57 1 801
XVII 1994 Lillehammer, Nórsko 67 6 61 1 737
XVIII 1998 Nagano, Japonsko 72 7 68 2 176
XIX 2002 Salt Lake City, USA 77 7 78 2 399
XX 2006 Turín, Taliansko
XXI 2010 Vancouver, Kanada
Linky: Olympic Games - Olympic.org
Zimné olympijské hry - www.olympic.sk

Športy LOH (Sydney 2000):

  • atletika
  • badminton
  • baseball
  • basketbal
  • box
  • cyklistika
  • futbal
  • gymnastika
  • hádzaná
  • hokej
  • jachting
  • jazdectvo
  • judo
  • kanoe / kajak
  • lukostreľba
  • moderný päťboj
  • softbal
  • stolný tenis
  • streľba
  • šerm
  • taekwondo
  • tenis
  • triatlon
  • veslovanie
  • vodné športy
  • volejbal
  • vzpieranie
  • zápasenie
Linky: Summer Sports - Olympic.org

Športy ZOH (Salt Lake City 2002):

  • biatlon
  • boby
  • curling
  • korčuľovanie
  • lyžovanie
  • ľadový hokej
  • sane
Linky: Winter Sports - Olympic.org

Medzinárodný olympijský výbor: MOV založil 23. júna 1894 Pierre de Coubertin ako organizáciu riadiacu všetky záležitosti týkajúce sa olympijského hnutia, ktorého je najvyšším orgánom. Každá osoba pôsobiaca v olympijskom hnutí je viazaná Olympijskou chartou.
MOV je medzinárodná nevládna a nezárobková organizácia neobmedzeného trvania vo forme združenia s postavením právnickej osoby, uznaná Švajčiarskou federatívnou radou. Jeho sídlo je v Lausanne vo Švajčiarsku. MOV vlastní všetky práva na olympijské hry a olympijské symboly.
Počet členov MOV môže byť nanajvýš 115. Žiadny člen nesmie mať viac ako 70 rokov. Výkonný výbor MOV tvoria predseda, štyria podpredsedovia a ďalších desať členov. Predseda sa volí na obdobie ôsmich rokov s možnosťou obnovenia raz na štyri ďalšie roky. Oficiálnymi jazykmi MOV sú francúzština a angličtina.
Linky: Olympijská charta, Kapitola II: Medzinárodný olympijský výbor - www.olympic.sk
International Olympic Committee - Olympic.org

Zoznam predsedov MOV:

  • Demetrius Vikelas (Grécko, 1894 - 1896)
  • Pierre de Coubertin (Francúzsko, 1896 - 1925)
  • Henri de Baillet-Latour (Belgicko, 1925 - 1942)
  • Johannes Sigfrid Edström (Švédsko, 1946 - 1952)
  • Avery Brundage (USA, 1952 - 1972)
  • Lord Killanin (Veľká Británia, 1972 - 1980)
  • Juan Antonio Samaranch (Španielsko, 1980 - 2001)
  • Jacques Rogge (Belgicko, od 2001)
Linky: International Olympic Committee - Olympic.org

Olympijský symbol: Olympijský symbol sa skladá z piatich olympijských kruhov, používaných samostatne, v jednej alebo niekoľkých farbách. Piatimi farbami kruhov sú povinne modrá, žltá, čierna, zelená a červená. Kruhy sú vzájomne prepojené zľava doprava.
Olympijský symbol predstavuje jednotu piatich kontinentov a stretnutie športovcov celého sveta na olympijských hrách.
Olympijská vlajka: Olympijská vlajka má biely podklad bez obruby. Vo svojom strede má päťfarebný olympijský symbol. Olympijské kruhy vytvoril Pierre de Coubertin v roku 1913. Spolu s olympijskou vlajkou ich prezentoval na olympijskom kongrese v júni 1914 v Paríži. Olympijská vlajka sa potom prvýkrát objavila na olympijských hrách v Antverpách 1920. Roku 1924 v Paríži sa kruhy objavili aj na olympijských medailách.
Olympijské kruhy symbolizujú päť kontinentov, avšak je mylné domnievať sa, že každá farba prislúcha určitému kontinentu! Šesť farieb na olympijskej vlajke reprezentuje všetky krajiny. Na vlajke každej krajiny sa nachádza aspoň jedna z týchto farieb.
Olympijské heslo: "Citius, Altius, Fortius" (z lat. "Rýchlejšie, vyššie, silnejšie")
Vyzýva športovcov vydať zo seba to najlepšie, a ako víťazstvo vidieť už samotné úsilie. Olympijským heslom sa stalo roku 1894 v deň založenia MOV. Pierre de Coubertin si požičal heslo od svojho priateľa, dominikánskeho kňaza Henri Didona.
Sám Coubertin je autorom hesla: "Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa!" (Londýn 1908).
Olympijský emblém: Olympijský emblém je integrovaný vzor, spájajúci olympijské kruhy s iným rozlišovacím prvkom. Všetky národné olympijské výbory majú svoj emblém.
Olympijská hymna: Olympijskou hymnou je hymna schválená MOV na jeho 55. zasadaní v Tokiu v roku 1958, ktorej partitúra je uložená v sídle MOV.
Olympijskú hymnu skomponoval Spyros Samaras, slová zložil Kostis Palamas. Hrala sa už v Aténach 1896, ale oficiálnou hymnou bola vyhlásená až roku 1957.
Olympijský oheň: Olympijský oheň je prevzatý zo starovekých olympijských hier. Zapaľujú ho na mieste antickej Olympie ženy v dobových šatách pomocou zakriveného zrkadla a slnečných lúčov. Následne putuje štafetou k hostiteľskému mestu olympijských hier. Novodobý olympijský oheň sa prvýkrát vyskytol na olympiáde v Amsterdame 1928. Tradíciu štafety s olympijskou pochodňou zaviedol organizátor hier v Berlíne 1936 Carl Diem. Olympijský oheň vchádza na štadión v deň otvorenia hier a horí až do záverečného ceremoniálu.
Linky: The Olympic symbols - Olympic.org
Olympijská charta, Kapitola I: Olympijské hnutie - www.olympic.sk
Interesting Olympic Facts - about.com

Pierre Frédy de Coubertin (1863 - 1937): Francúzsky pedagóg a historik, zakladateľ moderných olympijských hier. Narodil sa 1. januára 1863 v Paríži do aristokratickej rodiny. Otec bol maliar, matka hudobníčka. Zamietol vojenskú a politickú kariéru, a už v 24 rokoch si dal za cieľ zreformovať staromódny vzdelávací systém. Coubertin bol aktívnym športovcom, a tak, inšpirovaný britským a americkým univerzitným systémom, rozhodol sa, že šport by mal byť dôležitou súčasťou výchovy mladých ľudí.
Roku 1892 prezentoval myšlienku obnovenia olympijských hier. Napriek počiatočnej nedôvere zvolal v 1894 medzinárodný kongres, ktorého výsledkom bolo založenie MOV 23. júna. Hoci Coubertin navrhol, aby sa prvé moderné olympijské hry uskutočnili v Paríži v roku 1900, nakoniec sa dal presvedčiť, že Atény sú pre tento účel vhodnejším miestom. Po olympijských hrách v Aténach 1896 sa stal 2. predsedom MOV, keď mu Demetrius Vikelas prenechal miesto po úspešnej olympiáde v jeho krajine. Coubertin je autorom Olympijskej charty, olympijskej prísahy, otváracieho a záverečného ceremoniálu olympijských hier. Predsedom zostal až do roku 1925. Potom sa venoval už len pedagogickej činnosti. Až do svojej smrti zostal čestným predsedom MOV. V 1931 publikoval Olympijské pamäti. Zomrel náhle na infarkt 2. septembra 1937 v ženevskom parku. Bol pochovaný v Lausanne, kým jeho srdce bolo umiestnené v Olympii. Za svojho života napísal viac ako 60 tisíc stránok.
Linky: Pierre de Coubertin - Olympic.org
Pierre de Coubertin, President of the IOC - Olympic.org

Linky: The Official Website of the Olympic Movement (olympic.org)
Slovenský olympijský výbor (www.olympic.sk)
Český olympijský výbor (www.olympic.cz)


http://miromcduck.szm.sk

Copyright © 2004 MiroMcDuck