Čo je to...
Olbersov paradox
Olbersov paradox: Tento paradox sa zaoberá zdanlivo jednoduchou otázkou:
Prečo je v noci tma? Istý čas si ľudia mysleli, že vesmír je nekonečný a statický.
Teda, že vo vesmíre je nekonečne veľa hviezd, ktoré sú náhodne rozmiestnené,
nepohybujú sa, nevznikajú ani nezanikajú. S touto teóriou sa okamžite objavil aj
problém, dnes známy ako Olbersov paradox.
Hovorí asi toto: Ak by bola
pravdivá teória nekonečného statického vesmíru, potom, ak by sme sa pozreli
ktorýmkoľvek smerom, museli by sme skôr či neskôr naraziť na nejakú hviezdu. Obloha
by musela byť rovnomerne vyplnená hviezdami a celá by svietila prinajmenšom
ako Slnko.
Ale nie je to tak. Prečo?
Možné vysvetlenia:
1. Väčšina hviezd je príliš ďaleko na to, aby sme ich videli.
Hviezdy môžu byť akokoľvek ďaleko. Ich svetlo k nám raz musí doletieť a
keďže sú nekonečne staré a nepohybujú sa, už sa tak muselo stať. Navyše, ak ich
je nekonečne veľa, stalo sa tak na každom mieste oblohy a Olbersov paradox to nerieši.
2. Svetlo zo vzdialených hviezd je pohlcované medzihviezdnym prachom.
Aj svetlo nesie so sebou určitú energiu. Tento prach by sa postupne zahrieval,
až by nakoniec nielenže stratil schopnosť pohlcovať ďalšie svetlo, ale sám by
začal žiariť ako hviezda.
3. Vo vesmíre je len konečne mnoho hviezd.
Ani toto vysvetlenie Olbersov
paradox úplne nerieši. Hviezd je stále dosť na to, aby rozžiarili oblohu.
4. Rozmiestnenie hviezd vo vesmíre nie je rovnomerné; možno sú usporiadané
jedna za druhou.
Je to možné, ale dosť nepravdepodobné.
5. Vesmír nie je statický, hviezdy vznikajú a zanikajú, svetlo z niektorých
k nám ešte nedoletelo, iné medzitým vyhasli, naviac vesmír sa rozpína, takže môže
dochádzať k takému červenému posuvu, že svetlo je takmer neviditeľné.
Najsprávnejšia odpoveď.
História: S myšlienkou nekonečného vesmíru prišiel už v roku 55 pr.n.l.
rímsky filozof
Lucretius vo svojom diele
O povahe sveta. Ľudia sa však asi dve tisícročia prikláňali k predstave Aristotela,
že Zem je v strede vesmíru a vesmír je tvorený akousi nebeskou klenbou, na ktorej
sú rozosiate hviezdy a za ňou je len prázdnota.
Jedným z prvých, ktorí seriózne navrhli teóriu nekonečného vesmíru, bol anglický
matematik a astronóm
Thomas Digges roku 1576. Olbersov paradox, ktorý sa vzápätí vynoril,
vyriešil tým, že väčšina hviezd je príliš ďaleko na to, aby ich bolo vidieť.
Ako prvý si tento problém plne uvedomil roku 1610
Johannes Kepler, ktorý sa vrátil k teórii ohraničeného vesmíru.
Prvú matematickú analýzu problému priniesol až švajčiarsky matematik Jean
Phillipe Loys de Cheseaux v roku 1744 stavajúc na diele Edmunda Halleyho.
Dal Olbersovmu paradoxu matematické podklady a ukázal, že obloha by musela byť
180 tisíc krát žiarivejšia ako Slnko. Navrhol existenciu medzihviezdneho média,
ktoré svetlo absorbuje.
S podobným riešením prišiel roku 1826 Heinrich Olbers. Napriek tomu je
paradox pomenovaný po ňom.
Avšak už roku 1831
John Herschel teóriu pohlcovania svetla vyvrátil.
Definitívne vyriešil Olbersov paradox roku 1901
Lord Kelvin, keď ukázal, že hviezdy nemôžu svietiť večne.
Heinrich Wilhelm Matthäus Olbers (1758 - 1840): Nemecký astronóm a lekár.
Narodil sa 11. októbra 1758 v Arbergene, dedinke pri
Brémach. Študoval medicínu v Gottingene (1777-1780), popritom
navštevoval kurz matematiky. Roku 1779 vymyslel novú metódu vypočítavania obežných
dráh komét. Publikovaná bola roku 1797 a šlo o prvú uspokojivú metódu tohto druhu.
Napriek sláve, ktorú mu to prinieslo, stal sa lekárom a od roku 1781 do 1823
pôsobil v Brémach. Vraj nespal viac ako 4 hodiny denne, väčšinu noci sa venoval
astronómii a výskumu komét. Roku 1815 objavil kométu, ktorá dnes nesie jeho meno
-
Olbersova kométa. Okrem toho objavil dve planétky - Pallas (1802)
a Vesta (1807), a ďalšie štyri kométy. Avšak najviac ľudí ho pozná vďaka
Olbersovmu paradoxu, ktorým sa zaoberal, a ktorý je po ňom pomenovaný.
Heinrich Olbers bol dvakrát ženatý, zomrel 2. marca 1840. Prežil ho jeden syn.
http://miromcduck.szm.sk
|